Anglický profesor vypovedá na polícii o samovražde kolegu a dobrého kamaráta, Rusa, ktorý práve emigroval:
Boris mi napísal, že sa mu podarilo zdrhnúť a mám ho prísť čakať na Waterloo station.
Keď som ho zbadal, podával som mu ruku, ako je u nás zvykom, a on ma objal a trikrát vybozkával, ako je u nich zvykom.
Potom sme išli do klubu. Ja som pil gin s tonicom, ako je u nás zvykom, on pil vodku a zajedal kaviárom, ako je u nich zvykom.
Išiel prespať ku mne domov. Ráno o druhej ktosi búchal na dvere. Ja som išiel otvoriť, ako je u nás zvykom, a on skákal z okna, ako je u nich zvykom.
Dobré...
A ide to aj bez sprostých nadávok. A navyše to je veľmi dôveryhodné.