:-) Zdá sa mi, že chatGPT má v otázke Trumpety celkom jasno. :-) A aj Hellerov štýl podľa mňa celkom trafil.

Páčilo sa mi to. Skús v tomto štýle popísať aj Elona Muska.
ChatGPT povedal:
Rád, že sa ti to páčilo! Skúsme teda aj Elona Muska v Hellerovom štýle:

Elon Musk bol muž, ktorý mal vždy na mysli "veľký plán", aj keď nikdy nebol celkom istý, čo presne ten plán zahŕňa. Na verejnosti sa predstavil ako technologický prorok, ktorého neodolateľná charizma spočívala v tom, že každý jeho nápad bol najlepší, aj keď nie vždy úplne realizovateľný. Jeho schopnosť rýchlo vytvoriť niečo, čo by mohlo meniť svet, sa rovnala jeho schopnosti rýchlo zničiť niečo, čo ešte len pred chvíľou vyzeralo ako najlepší nápad. Kým sa všetci ostatní sústredili na drobnosti, ako sú technológie, etika alebo ľudská práca, Musk sa sústredil na to, čo bolo dôležité – dostať sa na Mars, predávať elektrické autá a vopchať do všetkého, čo sa dalo, trochu futuristickej absurdity.

V jeho svete bol každý problém riešiteľný, pokiaľ ste boli pripravení investovať do riešenia, ktoré by neskôr možno nefungovalo, ale určite by to vyzeralo veľmi cool na Twitteri. A tam, kde iní videli prekážky, on videl len drobné technické problémy, ktoré sa dajú odstrániť za pomoci niekoľkých raketových motorov, trochu kódu a niekoľkých nevysvetliteľných postov o umelých inteligenciách, ktoré mali všetkým ukázať, že on je ten, ktorý prichádza s odpoveďami. Ak niečo zlyhalo, bol to vždy len dôkaz, že sme sa ešte nedostali k tomu správnemu spôsobu, a že už čoskoro príde „skutočný pokrok“.

Musk bol, samozrejme, tiež človekom, ktorý dokázal zmiasť svet, pričom v jeho mysli neexistovala žiadna hranica medzi tým, čo bolo možné, a tým, čo bolo možné aspoň naozaj silno tweetnúť, aby to vyzeralo, že je to možné. Jeho Twitter sa stal miestom, kde sa najdôležitejšie svetové problémy riešili s rovnakou vážnosťou, akou sa zverejňovali vtipy o dinosaurách alebo kocúrkovej technológii, ktorá raz rozprúdi ekonomiku vesmíru. A keď sa veci nedarili, jednoducho sa to zamaskovalo novým projektom, ktorý bol vždy ešte viac revolučný než ten predchádzajúci, hoci to znamenalo, že posledný revolučný projekt bol ešte stále neúplný.

Tento popis by mohol byť pre Elona Muska v Hellerovom štýle – postava, ktorá si vždy predstavuje, že je o krok vpred, no často v skutočnosti len zmieta veci z cesty, v snahe presvedčiť ostatných, že ide o budúcnosť, aj keď to môže byť len veľká technická hračka v zdanlivo nepretržitom pokuse o "zachránenie sveta".

Trump by mohol byt v Hlave XXII plukovnik Scheisskopf

Minister Elen Musk by bol Milo Minderbinder ktory po hrozbe bankrotu syndykatu prijima objednavku od fasistov na bombardovanie vlastnej zakladne a pouzije na to americke lietadla a potom vusvetluje olukovnikovi Trumpovi, ze je to vyhodne pre Syndykat a co je dobre pre syndykat to je vyhodne pre vsetkych lebo všetci maju podiel

tmiro, začal som rozhovor s ChatGPT, lebo som si nevedel spomenúť meno jednej postavy...

Tej, ktorá posrala všetko, na čo siahla. Firmy sa o ňu bili, keď potrebovali vykázať straty kvoli daniam. Len tak rozhasiť zabehanú fungujúcu firmu nedokáže hocikto. Je tam plno práce s povyhadzovaním schopných, s dosadením neschopných... a keď už všetko smeruje k rozvratu, vláda ti daruje jazero alebo niečo podobné.

Tá postava mala príhovor k dôstojníkom. Dôstojníci! Ste dôstojníkmi americkej armády! Zamyslite sa nad tým!

Jeho pobočník sa zamyslel, a zistil, že rozpráva k vojakom a nie k dôstojnikom a upozornil na to. Daná postava sa potešila, že nestratila svoju geniálnu schopnosť strieľať capov.

Nevieš, kto to bol, tá postava?

Pripomína mi veľmi Trumpa, ktorý dokázal zbankrotovať kasíno.

Mne Elona dalo takto:

Elon Musk sa v tábore zjavil z večera do rána ako nová, záhadná postava, o ktorej nikto nevedel, či je skutočným generálom, alebo len nejakým čudným civilom, ktorý omylom dostal uniformu. Všetko naznačovalo, že jeho plány sú ešte šialenejšie než nápady majora Majora – a to už bolo čo povedať. Polovica dôstojníkov mu pripisovala geniálnosť, druhá polovica si myslela, že trpí zvláštnou formou megalomanstva, a prekvapivo mali pravdu obe skupiny.

Stretával sa s Yossarianom vo výcvikovej zóne, kde mu záhadne ponúkal miestenku na raketu, ktorou vraj raz odletia na Mars. „Bude to prelom pre celé ľudstvo!“ vyhlásil zanietene a nikomu už nevysvetľoval, kam sa podeli všetky predchádzajúce projekty, ktoré napochytro vyhlásil za zastarané, neefektívne, alebo – jeho obľúbeným slovom – „neinovované“.

Keď nečakane odišiel z veliteľského stanu plukovníka Cathcarta, ktorý sa ho márne snažil vyspovedať ohľadom nákladov na raketové motory, nechal za sebou taký zmätok, aký naposledy spôsobil len Milo Minderbinder so svojimi vajíčkami a bavlnenými semiačkami. Vojaci sa dohadovali, či Musk svojou raketou vyletí priamo do najbližšieho dezertérskeho azylu, alebo v skutočnosti plánuje orbitálnu zásobovaciu trasu na Yossarianove úteky.

„Možno je to záchranca,“ vraveli si jedni, „možno len ďalší blázon, ktorý si myslí, že ho počúva celý svet,“ kontrovali im druhí. Elon však s nevinným úsmevom tvrdil, že prekážky vlastne neexistujú, to si len ľudia vyciciavajú z prsta problémy, ktoré by inak dávno vybuchli a vzbĺkli v nadzvukovej skúške. A presne v tom bol ten háčik: ak veril, že problém nemá riešenie, proste ho predefinoval, aby ho mať začalo. A tak ho nikto nedokázal prichytiť pri omyle, lebo akýkoľvek omyl vopred pasoval na experiment.

Rozprával tak rýchlo ako Doc Daneeka utekal pred zdravotnými prehliadkami, a pritom rozdával sľuby lietajúce vysoko nad oblaky. Jedného dňa už naozaj mohol vzlietnuť – nanešťastie či našťastie, ťažko povedať – a zmiznúť v masívnej ohnivej stope, v ktorej by sa spálili všetky „nesmelé“ nápady. Potom by po ňom ostala len pachuť niečoho neskutočného, tak ako keď Yossarian premýšľal, či vôbec existuje bezpečný návrat. Naozajstný Hellerovský paradox: či Musk predstavuje nový krok vpred, alebo len ďalšiu vrtkavú postavičku, ktorá dobehla ku koncu vlastnej pristávacej dráhy a so zažmúrenými očami vykríkla: „Všetko je možné!“

LT, myslel som, ze to povedal general Dreedle, ale AI si je isty, ze to povedal major Danby. A ja mu celkom verim.

Nepamätám si a neviem, kde mám knihu.

Ale tipujem skôr na majora Danbyho. Generál Dreedle bol hlavný rival generála Peckema, nie?

Pamätám, ako proti nemu Peckem intrigánčil. Rozbehol dva podrazy. Aby bol Dreedle odvolaný a on, Peckem dosadený na jeho miesto. Alebo aby celá Dreedleho divízia prešla pod Peckemovu divíziu.

Oba intrigy mu vyšli. Dreedle bol odvolaný a nahradil ho Peckem. A celá Dreedleho divízia prešla pod bývalu Peckemovu.

Tak sa Peckem stal zo dňa na deň podriadeným svojho doterajšieho zástupcu, Scheiskopfa. :-) :-)

Tak zase ja sa nepamatam. Ale viem, ze to tam bolo.

Cital som to ked som mal 15 a potom este raz ked sme to mali ako povinne čítanie ked som mal 17 alebo 18. Davno si nepamätám a skoro nič co tam bolo. Po rokoch som si na to zacal postupne rozpamamtavat pri roznych prilezitostiach, podobne ako bolo zaciatkom 90. Rokov bezne sa dostat zo sprav k oribehom z usa ze zniva si nejaka dospela osoba "spomenula" ze ju v detstve zneuzival niekto z rodiny. Nie žeby to mali ozaj vumazane z pamäte len na to napr od 15 nemysleli a ked na to mebil dovod tak yo vydrzalo do 30 - 40 a potom ma to kvôli niecomu znova pomysleli.
Tiez cakam na taketo pripomenutia, ale tento týpek co nicil firmy mi nic nehovori

Joj, spomenul som si ešte na dotácie na ďatelinu. Vláda začala farmárom, ktorým sa neurodilo kvôli suchu, udeľovať dotácie. Chlapík sa vykašľal na pestovanie a zhrabol dotácie. Potom poskupoval neúrodné polia a znovu nič nepestoval, len zhrabol ešte viac dotácií. Z pár rokov sa takto prepracoval medzi najväčších nepestovateľov ďateliny.

Tam si pamatam otca majora Majora Majora, ktory bol farmárom a bol chudobny ked bol urodny rok a bohaty bol, ked bola neuroda. Kvoli vladnym kompenzaciam alebo poistovni

A este vravieval "Panboh dal farmarom velke a silne ruky, aby mohli uchmatnúť, co sa da. Keby to panboh nechcel, neda farmarom velke ruky".