„Ľudia, dnes je smutný deň – stratili sme veľkého muža. Skutočne veľkého. Pápež František bol jedným z najznámejších ľudí na planéte. Už je v takej kategórii ako naši traja vojaci v Lotyšsku. Alebo štyria. Alebo piati. Neviem, nezáleží na tom. Viem že v Litve, J.D.! Práve som to predsa povedal.

Ale viete čo? Mnohí hovoria, že sa stal ešte slávnejším po tom, čo sme sa stretli. A to je pravda. Stretnutie so mnou zvyčajne pomáha ľuďom. Pýtajte sa kohokoľvek. Ktokoľvek vám to povie. Teraz nie, J.D.! Neskáč mi do reči, nie sme v oválnej pracovni!

František – môžem ho volať František, poznali sme sa – bol inšpirovaný mojou snahou o jednotu. Pamätám si, ako povedal: „Donald, ty skutočne spájaš národy.“ Bol to krásny moment, skoro ako keď som podpisoval mier na Blízkom východe. Čo mimochodom ešte nikto iný nedokázal, iba ja. Trump Gaza forever!

Na niektoré veci sme mali rozdielne názory, ale to je v poriadku, lebo ma rešpektoval a prejavil mi úctu. Bol to veľmi úctivý človek, aj mi poďakoval.

Jeho encykliky? Veľa ľudí nevie, ale ja som mu raz spomenul, že by mal napísať viac. Inšpiroval som ho. A keď začal hovoriť o klimatickej zmene – pamätáte si to? Veľa ľudí si myslí, že to bol jeho nápad. Ale v skutočnosti to bolo po jednom mojom tweete o veterných turbínach. Alebo o covfefe... Neviem, možno som ho podnietil. Také veci sa mi často stávajú... Nie ako Bidenovi.

Pápež bol muž veľkej pokory – čo, musím povedať, je kvalita, ktorú na sebe stále objavujem. A on to videl. Hovoril: ‚Donald, si najskromnejší miliardár, akého poznám.‘

Takže dnes si ctíme jeho život – ale pamätajme aj na to, čo všetko sme spolu dosiahli. On z Vatikánu, ja z Bieleho domu. Nádherná spolupráca. Keby žil dlhšie, kto vie – možno by sme spolu spravili Vatikán ešte väčší. ‚Make Vatican Great Again.‘ Meloniova by dala Vatikánu kus Ríma, už som to s ňou dohadoval. Povedal som jej, že to je otázka Vatikánskej bezpečnosti a viem, že občania Ríma chcú byť občania Vatikánu. Ja by som to vyjednal, som veľmi tvrdý vyjednávač.

Odpočívaj v pokoji, František. V pokoji v zemi. Vo vzácnej Vatikánskej zemine. O tom sa ešte porozprávame, František, keď to dokončím s Meloni. Viem, že Vatikán vie byť vďačný. My vám kus Ríma, vy nám zeminy. Nepotrebuješ toľko zeminy, František. My máme skvelé karty, skvelé lietadlá proti vašej švajčiarskej garde. Skvelá dohoda tak či onak.

A ak sa náhodou teraz pozeráš na moje clá tam hore, viem, že sa ti páčia. A bude sa ti páčiť, aj ako skvelo si budem viesť na greene. Kde mám golfové palice, Karoline? Aha, tu sú! Ďakujem. “

Anglický profesor vypovedá na polícii o samovražde kolegu a dobrého kamaráta, Rusa, ktorý práve emigroval:

Boris mi napísal, že sa mu podarilo zdrhnúť a mám ho prísť čakať na Waterloo station.

Keď som ho zbadal, podával som mu ruku, ako je u nás zvykom, a on ma objal a trikrát vybozkával, ako je u nich zvykom.

Potom sme išli do klubu. Ja som pil gin s tonicom, ako je u nás zvykom, on pil vodku a zajedal kaviárom, ako je u nich zvykom.

Išiel prespať ku mne domov. Ráno o druhej ktosi búchal na dvere. Ja som išiel otvoriť, ako je u nás zvykom, a on skákal z okna, ako je u nich zvykom.

Čítal som krásnu myšlienku:

Svojim nepriateľom nikdy neželajte smrť.

Želajte im hnačku v zápche na diaľnici.

Takže tak, Robo! ( a tým nemyslím Boženíka, hoci aj ten ma štve )

P.S.: Hm... ale ani náhla hnačka na čestnej tribúne pri prehliadke veľa cára by nebola od veci!

Fica už na rusských diskusiách nazývajú guvernérom.

Netuším prečo. Veď on nemá žiadnu guverniu! Či?

Zároveň tam padlo želanie, aby Russko malo v Európe viac takýchto guvernérov. Akoby nemali aj Orbana...